- Slnečné žiarenie je nevyhnutné pre život, lebo priaznivo ovplyvňuje rad životných funkcií. Zo Slnka na Zem dopadá rad druhov žiarenia, ktorá pomáhajú, ale pri dlhšom pôsobení môžu veľmi uškodiť.
- Ultrafialové (skratka UV) žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou kratšou než má viditeľné svetlo, ale dlhší než má röntgenové žiarenie. Pre človeka je neviditeľné, jeho prirodzeným zdrojom je práve Slnko. Hĺbka prieniku UV žiarenia kožou rastie so skracujúci sa vlnovou dĺžkou. UV žiarenie sa delí na blízke ultrafialové žiarenie (400 - 200 nm) a ďaleké ultrafialové žiarenie (200 - 10 nm).
- Ak by všetko slnečné UV žiarenie prenikalo až na zemský povrch, malo by to pre život na Zemi fatálne dôsledky. UV žiarenie je pohlcované pri priechode plynnými obaly Zeme, z ktorých sa na záchytu najviac podieľa stratosféra vďaka vysokému obsahu ozónu.
- Z hľadiska biologických účinkov UV žiarenia rozdeľujeme na spektrálnej oblasti (typy) UVA, UVB a UVC. Označenie "vákuum UV" žiarenie (VUV) značí, že tento typ žiarenia je pri dopade na zemský povrch pohlcovaný vzduchom. Označenie "hlboké UV" žiarenie (DUV) je používané vo fotolitografii a technológiách využívajúci princíp lasera.
UVA (315 - 400 nm) tvoria 99% slnečného UV žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch; preniká hlboko a nespôsobuje opálenie. UVA môže vyvolať vznik reaktívnych kyslíkových foriem, ktoré môžu s DNA ďalej reagovať a poškodzovať ju.
UVB (280 - 315 nm) je z veľkej väčšiny pohlcované ozónom v stratosfére - ozónovou vrstvou. Zhubné účinky pôsobenia UV žiarenia sú spôsobené hlavne zložkou UVB.
UVC (pod 280 nm) má najvyššiu energiu z UV žiarenia a je teda to najnebezpečnejší. Žiarenie UVC je preukázateľne zhubné (karcinogénny) pre živé organizmy.